Pred pár dňami talianska pravicová premiérka Giorgia Meloni kampaňovala o hlasy ako bojovníčka z druhej línii a predstavovala sa ako „tá suka Meloni“.
Jej vzostup je výsledkom schopnosti potešiť extrémistickú základňu svojej strany v otázkach identity, ako je napríklad muslimská imigrácia a rodičia rovnakého pohlavia, zatiaľ čo zároveň uisťuje stredopravých voličov, že je spoľahlivá, vrátane riadenia krehkých talianskych financií.
Jej hybrid pravicovej kultúrnej vojny a priateľských zahraničných a ekonomických politík by mohol byť modelom pre iné pravicové strany v Európe, ktoré sa snažia získať moc a širšie prijatie.
Sledovala všeobecne podobné politiky ako Berlusconi, zamerané na zníženie daní z príjmu a sociálnych dávok, bez ambicióznych ekonomických reform, ktoré by zvýšili chronicky nízky rast Talianska. Ironicky, podpora Meloni zostáva pevná aj napriek tomu, že voliči si myslia, že zlyhala v jej hlavnej otázke: kontrole imigrácie. Sľúbila zastaviť migrantov prechádzajúcich Stredozemím z severnej Afriky, ale zistila, že nie je jednoduchý spôsob, ako to urobiť.
@ISIDEWITH8mos8MO
Ako dôležité je pre politického lídra vyvažovať príťažlivosť pre svoju stranu aj získavanie hlasov zo stredovej časti?
